Rok, kedy študenti STU zistili, že sú na poslednej koľaji

Autor: Za Našu FIIT | 27.10.2020 o 23:04 | (upravené 28.10.2020 o 6:23) Karma článku: 5,14 | Prečítané:  1156x

Rok 2020 sa do našich životov nepochybne zapíše udalosťami, ktoré asi nikto nepredpovedal. Avšak pre študentov Slovenskej technickej univerzity to platí dvakrát.

Na rok 2020 budeme asi viacerí spomínať v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá pohltila celý svet a ochromila náš každodenný život. Nepochybne ide o vec, ktorá nás nečakane zasiahla a dodnes nevieme, ako sa s ňou máme vyrovnať.

Na Slovensku však vyplával na povrch jeden ďalší problém, ktorý dlhodobo zostával nepovšimnutým, pandémia s názvom akademická moc. Túto si budú veľmi dlho pamätať najmä študenti STU.

Keď sa akademická obec nemá čo starať do akademickej obce

Počas roka 2020 sme sa stali svedkami toho, ako študenti na Slovenskej technickej univerzite vyjadrili svoju nespokojnosť s kromi novozvoleného dekana Fakulty informatiky a informačných technológií STU. A neboli pritom potichu – nocovali v škole, ležali na zemi a s transparentmi žiadali, aby boli deštruktívne kroky dekana vykonané z pozície moci zvrátené a potrestané.

Reakcia Akademického senátu STU študentov pobúrila. Riešenie ich problémov totiž neprichádzalo. Jeho predseda navyše vyslovil pamätný výrok: “Je absolútny vrchol, keď sa do tohto všetkého montujú študenti. Študenti majú chodiť do školy a nie štrajkovať.” A boli sme aj svedkami toho, ako bola kritika študentských zástupcov v senáte zametaná zamestnancami pod koberec.

Ešte predtým, než sme sa v marci ocitli v neľahkej situácii – uzavretí doma, mimo brán školy – študenti ochutnali kvalitu štúdia pod taktovkou nového dekana. Vo viacerých predmetoch došlo k preukázateľnému zhoršeniu kvality výučby, čo študenti vyjadrili viacerými podnetmi smerovanými na vedenie FIIT či vedenie STU.

Keďže riešenia neprichádzali a dekan neustále prekračoval pomyselnú hrubú čiaru, nespokojnosť študentov opäť začala stúpať a začali sa hromadiť podpisy pod petíciu, ktorá požadovala odstúpenie dekana FIIT. Petícia bola iba dôkazom toho, že študenti aj učitelia už mali dosť – snaha o obmedzenie anonymity študentov na fakultnom fóre, trestanie študentov za ich názor, neustále klamanie a ignorovanie študentov a, čo bolo už poslednou kvapkou, nepredĺženie zmluvy obľúbeným pedagógom na FIITke po tom, ako dekan dookola hľadal výhovorky, prečo pre nich nevypísať výberové konania, pričom sa opäť neštítil pristúpiť k zavádzaniu a nepravdám.

Prvá vlna pandémie

Začiatkom júla sme boli svedkami toho, ako rektor STU konečne vypočul aj hlas študentov a pokúsil sa dekana odvolať. Zasadnutia akademického senátu, na ktorom k odvolaniu malo dôjsť, sa chceli zúčastniť aj študenti FIITky, avšak drvivej väčšine študentov aj iných hostí bol prístup odopretý. Počas zasadnutia sa za odvolanie prihovárali aj študentskí senátori, prezentovala sa petícia za odvolanie dekana, ktorú podpísalo takmer 500 študentov FIIT, ale i ďalšie, ktoré podporila verejnosť.

Na druhej strane, podpredseda akademického senátu, pod ktorého taktovkou zasadnutie prebiehalo, sa snažil umlčiavať študentov a ponúkal jednostranný pohľad na situáciu na FIIT. Ešte predtým s nemalou dávkou sarkazmu odmietol ponuku študentov FIIT na pomoc pri vypracúvaní správy o stave fakulty – z nestrannej správy sa tak stala správa “nestranná”.

Ani všetky kontroverzné kroky dekana, petície, a ani hlas študentov nestačili na to, aby senát tohto dekana odvolal. Bol to hlas nespokojných študentov, ktorí žiadali kvalitnú výučbu a pedagógov, o ktorých napokon koncom leta prišli. Zvrátené v dnešnej dobe? Na FIIT STU zjavne nie.

Jeden dekan pre akademický senát – minimálne pre jeho zamestnaneckú časť – znamenal viac ako 50 pedagógov a doktorandov, takmer 500 študentov a vyše 7000 verejných podpisov. Znamenal viac ako spokojnosť a návrat ku kvalite, no aj morálke a etike, ktorú študenti tak zúfalo žiadali.

Druhá vlna pandémie

Po lete sme však boli svedkami podobnej situácie. Tentokrát senát na svojom zasadnutí 26.10. rozhodoval o odvolávaní rektora STU. Na zasadnutie sa študenti opäť nemali možnosť dostať, Slovenská technická univerzita dokonca zamedzila vstup aj verejnosti, ktorá právo na vstup mala. Senát si odhlasoval zákaz vyhotovovať záznam z verejného zasadnutia a zamkol vstupné dvere do budovy. Spomínate si ešte na Fekišovce? To bola taká slušnejšia verzia.

Scenár z júla sa prakticky zopakoval. 14 študentských senátorov, študentské organizácie, verejnosť a aj dekani dvoch fakúlt STU podporili rektora a žiadali, aby k jeho odvolaniu nedošlo. Podporili ho dokonca aj študenti zo samotnej FIIT STU, ktorí možno k nemu aj čiastočne cítili krivdu za to, že situáciu na ich fakulte neriešil skôr.

Asi uhádnete, ako dopadol návrh na odvolanie rektora, ktorý sa postavil za študentov. V kontraste s návrhom na odvolanie dekana, tento bol senátom schválený. Spomedzi 42 prítomných senátorov bolo 14 hlasov proti návrhu (toľko študentských senátorov rektora podporilo v otvorenom liste), 25 bolo za návrh a traja sa zdržali.

Hoci išlo o tajné hlasovanie, existuje silný predpoklad, že takmer všetci zamestnanci sa rozhodli spojiť proti hlasu študentov na STU. A nielen proti hlasu bežných študentov, ale aj proti hlasu aktívnych študentov, ktorí prispievajú k chodu univerzity v rámci senátov a študentských organizácií, študentov, ktorí zabezpečujú reprezentáciu STU a ktorí tu pre univerzitu vždy boli.

Hŕstka tvrdých hláv potopí celú loď

Stále si nevieme zodpovedať, prečo špičková univerzita, akou Slovenská technická univerzita je, musí zažívať túto mediálnu hanbu. Ťažko pochopiť, prečo boli študenti označovaní zamestnaneckými senátormi za zmanipulovaných, zaplatených, prečo im predseda senátu vyčítal, že sa opovažujú protestovať a prečo boli ich podnety a sťažnosti akademickým senátom absolútne odignorované.

Predseda senátu a viacerí profesori či docenti zo senátu vinia študentov za to, že reputácia univerzity utrpela. Hovoria, že všetko je potrebné riešiť interne, na akademickej pôde (a, ako to vyzerá, za zatvorenými dverami, tak, aby verejnosť nemala šancu preniknúť do hermeticky uzatvoreného akademického sveta).

S tým sa dá do určitej miery súhlasiť, no všetko má hranice.Mnohí senátori a zvlášť vedenie akademického senátu univerzity sa oháňajú akademickou slobodou. Verejnosť, správna rada STU či médiá – nik nemá právo hovoriť akademikom, čo majú robiť. Ctihodní senátori však zabúdajú na jednu vec – akademická samospráva nie je akademická svojvôľa.

Samospráva v sebe nesie nielen voľnosť, ale aj zodpovednosť – a tú kompetentní zjavne nie sú ochotní prijať. Aj keď to bol predseda akademického senátu, kto musel udeliť povolenie, aby mohla verejnosť navštíviť zasadnutie senátu, v médiách prezentoval inú verziu reality – za to všetko vraj môže rektorát.

Česť patrí výnimkám. Tak, ako v každej kríze, aj v tejto sú takí, ktorí si kriticky zhodnotia situáciu, prejavia sebareflexiu a nepodľahnú túžbe po akademickej moci.

Bohužiaľ, rok 2020 bude navždy rokom, v ktorom ovládli naše životy dva vírusy. Na jeden z nich možno už čoskoro budeme mať vakcínu. Ten druhý budeme musieť v našich životoch trpieť dovtedy, kým sa všetci nespamätáme a nezačneme si uvedomovať, aké dôležité je zaujímať sa o dianie na svojej alma mater a upozorňovať na nekalé praktiky.

Študenti majú študovať, ale nesmú sa báť ozvať sa

Ľudstvo sa sotva niekedy vedelo poučiť. Videli sme to opakovane v 20. storočí a vidíme to aj dnes. Nesprávni ľudia na nesprávnych miestach s túžbou po moci a peniazoch budú manipulovať našimi životmi dovtedy, kým sa im dostatočne nepostavíme čelom. Sme hrdí na všetkých, ktorí sa o to v roku 2020 pokúsili. Zlyhania totiž robia majstrov a zbabelosť porazených.

Po všetkých týchto udalostiach si preto treba uvedomiť jednu dôležitú a pozitívnu vec. Aj keď bol rok 2020 rokom, kedy sa študenti očividne stali pre mnohých popredných predstaviteľov univerzity nepodstatnými, ukázalo sa, že sa neboja postaviť za svoj názor a bojovať za ideály. A to mnohí označovali počas celej kauzy za niečo nevídané. Avšak nemalo by to byť nevídané. Študenti by sa totiž nikdy nemali báť ozvať. Univerzity a vzdelávacie inštitúcie sú tu totiž pre nich, a nie naopak.

Študenti, ak tento blog čítate, nebojte sa. Je vás veľa. Nikdy sa neprestaňte zaujímať o dianie na svojej alma mater, komunikujte so svojimi zástupcami v samosprávnych orgánoch a požadujte od nich to, na čo boli zvolení. A ak sa vám niečo nepáči, nebojte sa vyjadriť svoj názor, hoci aj nahlas. Ak vás nebude počuť predseda senátu, aspoň vás vypočujú ostatní študenti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.


Už ste čítali?